Do polovice 20. storočia bol potrat na našom území vnímaný ako zločin a kriminalizovaný (za Rakúsko-Uhorska, prvej Československej republiky, Slovenského štátu aj v prvom desaťročí socialistického Československa). V roku 1957 boli umelé potraty legalizované zo sociálnych dôvodov, od roku 1986 na žiadosť do 12. týždňa. Tento právny stav (s neskoršími úpravami po roku 1989) platí dodnes.

 

V roku 2001 skupina poslancov podala návrh na Ústavý súd SR, podľa ktorého je umelý potrat na žiadosť do 12. týždňa v rozpore s právom na život podľa Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ústavný súd však tomuto návrhu nevyhovel a v roku 2007 rozhodol, že aktuálna právna úprava je v súlade s ústavou.

​

V odôvodnení Ústavný súd rozlíšil právo na život (ktoré podľa neho vzniká narodením) od ústavnej ochrany nenarodeného života. Vďaka tomuto rozlíšeniu tvrdil, že nenarodený život síce podlieha ochrane, avšak túto ochranu treba vyvažovať s právom ženy na sebaurčenie. Ústava teda podľa neho nevyžaduje absolútnu ochranu nenarodeného ľudského života od počatia, ale umožňuje hľadať primeranú rovnováhu medzi záujmom na ochrane nenarodeného života a právami ženy, čo potvrdil hranicou 12. týždňov (v prípade zdravotných postihnutí aj neskôr).

​

Je toto rozhodnutie a odôvodnenie Ústavného súdu filozoficky a právne obhájiteľné?