plagat

Ateliér človečenskej krehkosti

Filozofovať problém filmom,
(Fil-pro-fil)
J. Fekete, S. Zrebný

Vzhľadom k naplneniu kapacity je prihlasovanie na kurz ukončené!

 

V spolupráci s Teologickou Fakultou Trnavskej Univerzity, BISLA a Kolégiom Antona Neuwirtha

Kurz je určený pre členov SLH, študentov TF TU, KAN a BISLA !

Krátky popis:

FILOZOFIA:
Keď film je viac ako konzumno-zábavnou komoditou. Film ako filozofická kniha. Tá však potrebuje byť otvorená. Napríklad v podobe otázky: Ako filozofovať problémy filmom? Slávo (film) a Jozef (filozofia) Ťa chcú sprevádzať a rovnako sami sa chcú nechať pozvať do ateliéru človečenskej krehkosti. 11 stretnutí na 11 výsostných miestach ľudského bytia, ktoré si kladú za cieľ zmapovať kľúčové body ľudskej existenčnej drámy. Myšlienková klenba celého seminárneho cyklu sa rozpína od bodu údivu, ktorý otvára svet pýtania-sa. Pokračuje cez odkaz gréckej antickej drámy, idúc hyperestetizáciou na úkor hĺbky, ktorá obnáša riziko vyprázdnenia až k bod vyvanutia každého prečo. Zároveň sleduje os emočných búrok a sporov vo vare naliehavosti rozhodnutí, cez ťaživosť terapeutizácie slobody. Kladie si otázky po nezväzujúcej/nezotročujúcej miere sveta techniky a humanity. A završuje sa horizontom návratu k sebe, cez iného, cez seba-zrkadlenie v neobsiahnuteľnom, kde mlčať znamená nechať sa pozvať do nového cyklu tajomstvenia.

FILM:
Umenie filmu ako prostriedok poznania a pýtania sa. Médium filmu, ktoré dokáže komunikovať to, čo nedokáže samotné médium slova, hudby, obrazu,… ale čo dokážu spoločne. Ich syntézou, synergiou, vrstvením prináša význam/rozmer nový. Ten možno raz pochopiť, inokedy len pocítiť. Film nemá len pretlmočiť nejakú myšlienku, nato sú tu noviny. Skutočný Film vzniká až v tvojej hlave. Jedinečný a nevidený… Tvoj, môj, náš. Komunikuje s tvojimi myšlienkami, spomienkami, otázkami,… a z tohto dialógu vzniká to, čomu hovoríme umenie. Odvaha pýtania sa, tajomstvo poznania, krása ticha.

Adresát:
Seminár je určený pre toho, ktorý má odvahu pravdivosti voči sebe, intelektuálny apetít k prehĺbenejšiemu mapovaniu seba, k hľadaniu seba-zaradenia v svete spletitých dramatických kolízií, pomenovaniu a usporiadaniu svojich túžob, limitov, zón neistôt a neprístupností, výziev k zrevidovaniu, pozvaní k rozlišovaniu, pozvaniu k introspekcii ale aj k vôli čítať sa optikou druhého. Je pozvaním k dobrodružstvu ísť ďalej ako len zastať v diktáte komoditného nič sa nedeje; výzvou k prestúpeniu seba samého (Pascal); k službe vyznania sa pred svojimi dejinami (Augustín z Hippo); k prelomeniu bariéry v zmysle: Pýtam sa, teda som (Descartes). Krehkosť dobra a neodkladná naliehavosť ťaživosti bytia sú si vzájomnou drámou otázok-odpovedí.

 

Podmienky:

– Celkové 13 stretnutí (11 tém + úvodný a záverečný seminár).

– Raz do týždňa, a to v štvrtky, v čase 18.00-19.30; Teologická fakulta TU, Primaciálne nám. Bratislava.

– Penzum zaťaženia: súkromná príprava účastníka cca. 2,5-3 hod/týždeň domácej prace (naštudovanie/pozretie si zadaného diela, vypracovanie a predloženie 2 otázok do seminárnej diskusie). Na záver seminára tematická krátka esej. Prečítať si aspoň 5 zvolených strán z odporúčanej literatúry. Ide o voľbu cca 5 strán z odporúčaných strán udaných pri každom seminárnom stretnutí, pričom voľba sa orientuje podľa záujmu, ktorý účastník sleduje ako jeho čítací kľúč (napr. slabosť, bolesť, radosť, všednosť, nuda, prázdnota, etc.) viac menej počas celého trvania seminára.

– Guide-line pre účastníka: Stanov si a sleduj svoju, tebou personálne zvolenú (jednu, dve) tematickú stopu (osobný čítací kľúč: personal tracking vector; viď. bod vyššie: slabosť, bolesť, radosť, …), ktorá Ti môže byť spájajúcim prvkom počas našej 11 dielnej filmovej dráhy. Tá nech je zostavená na základe Tvojich osobných skúsenosti ako aj očakávaní, ergo hľadaní cez seminárne bádanie. Tým sa bude kryštalizovať filter čítania i filmových diel i voľby hľadania doplnkovej odporúčanej literatúry. To ti pomôže nastaviť a spracovať aj krátku záverečnú esej.

Znalosť anglického jazyka vítaná: t. j. vzhľadom na literatúru, ktorá môže prehĺbiť jednotlivé témy.

Filmový a textový materiál: zabezpečený (DVD- filmy; DVD-literatúra).

– Odborný sprievod:

Jozef Fekete Dr. phil.: prednáša na TF TU; záujmové oblasti: kontinentálna súčasná filozofia, fil. jazyka, metafyzika, fil. umenia, polit. filozofia.
S. Zrebný Mgr. art.: absolvent filmovej a televíznej réžie na VŠMU, absolvent Kolégia Antona Neuwirtha, momentálne pracuje ako filmár na Ústave pamäti národa.

– Kapacita: 15 miest

– Začiatok kurzu 9.10. 2014

– Účastnícky poplatok 45 eur pracujúci; 30 eur študenti. Akceptujeme iba prihlášky s riadne zaplateným poplatkom na č. účtu 2660752020/1100, ako variabilny symbol uveďte: „209“

Podrobný sylabus

 

Sylabus:

1.) Úvodné stretnutie:
Film materiál: S. Zrebný, Ticho (2010)
Slávo: Rozdiel: gýč, zábava, umenie, …
Jozef: filozofia ako cesta k sebe, cez neľahkú prácu lásky k múdrosti, ktorá nemôže nebyť dramatickou.
Metodické otázky. Literatúra (PDF – DVD). Filmové diela (DVD). Otázky (2 písomne na seminár) pri čítaní filmového diela.
Všeobecná poznámka k „čítaniu“ filmov:
Buďme otvorení k tomu, aby sme niektoré filmy dokázali nie pochopiť, ale skôr pocítiť.
Nájdime odvahu k trpezlivosti, k obeti vyčkávania, naučme sa „trpieť film“, aby sme ním mohli byť obdarovaní…
2.) A. Motturi, Thaumazein (2014)
Tematická stopa: Údiv (thaumazein) je počiatkom lásky k múdrosti (filo-sofia)
Filmový kód:
O filme
Filmová esej skúma univerzálne existenciálne otázky cez myslenie sudánskeho utečenca Petra Ekwiri a cez archívne materiály k jeho prípadu, ktorý sa stal čiernou škvrnou v histórii Švédskej migračnej politiky.
Čítanie k filmu: http://cgt.columbia.edu/events/upcoming-events/film-screening-thaumazein/
Filozofický kód:
Kto som? Kam idem? Čo je svet? Údiv ako vektor hľadania. Cudzota seba i cudzota nepoznania.
Odcudzenosť. Odyseovská nostalgia ako prachuť návratu k prvo-pýtaniu sa.
Odporúčaná literatúra:
J.L. Christian, Philosophy. An Introduction to the Art of Wondering, ss. XIX-XXII, 3-73.
3.) P. P. Pasolini, Oidipus rex (1967)
Tematická stopa: Na počiatku je dramatická zápletka. Pomsta osudu a šanca katarzie.
Filmový kód:
O filme
Príbeh začína v predvojnovom Taliansku. Mladým manželom sa narodil syn, na ktorého jeho otec začne žiarliť. / Dej sa presúva do doby antickej a sleduje osudy malého dieťaťa, ktoré malo byť zabité v púšti. Chlapec je však zachránený, pomenovaný Oidipus a odvedený ku korintskému kráľovi ako jeho syn. Oidipovi je predurčené zabiť svojho otca a oženiť sa so svojou matkou. Vo chvíli, keď sa o neblahej veštbe dozvie, utečie vydesený Oidipus zo svojho domova, čím nevedomky začína naplňovať svoj osud. (Podľa predlohy Sofoklovej hry Kráľ Oidipus)
Čítanie filmu
P. P. Pasolini – takzvaný ľavicový intelektuál svojím myslením v mnohom prekonal svoju dobu a dokázal byť vo svojich textoch takpovediac zneuznaným prorokom západnej civilizácie. To, čo sa môže zdať v jeho filmoch ako náhodný sled obrazov, zvukov a symbolov je však premyslená štruktúra majstra, ktorú máte možnosť ako-tak pochopiť najmä vtedy, keď sa uvoľníte…“vydržať pozerať aj keď nerozumieš, nechápeš, nepáči sa Ti to a nudí Ťa to. Snažiť sa vnímať, čo sa dá. Prijímať, čo prichádza… Čakať, čo sa stane aj keď sa nič nedeje.
Čítanie k filmu
Krátky životopis P. P. Pasolini – http://www.csfd.cz/tvurce/3032-pier-paolo-pasolini/
Sofokles: Kráľ Oidipus / sken knihy dostupný na:
http://amper.ped.muni.cz/~jonas/Jaroska/4A2012/matura/%E8e%9Atina/Knihy/1.%20Sofokles
%20-%20Kr%E1l%20Oidipus%20(35).pdf
Filozofický kód:
Čo je jadrom ľudskej drámy? Fatálnosť poriadku sveta? Bezmocnosť či všemocnosť bohov A či neprebádateľnosť človeka samého, bezmocnosť nad tým čo je nekontrolovateľné, presahujúce jeho poznanie, neznáme? Patrí si človek sám sebe? Sú dejiny otvorené alebo determinované? Jestvuje pokrok ducha v dejinách? Je etika zdôvodniteľnou či je hrou násilia impulzov a ich výhod?
Odporúčaná literatúra:
M. Nussbaum, The fragility of goodness, 1-22; J.P. Vernant, Myth and Tragedy in Ancient Greece, ss. 113-140; 85ff, 23ff, 29ff; 181 ff; J.P. Vernant, Myth and Thought among the Greeks, ss. 399-408; J.P. Vernant, Myth and Society in Ancient Greece, 121-142; 203ff; J.P. Vernant, OEuvres I.-II, ss. 120-132, 1081-1266; 2053-2108; Theater in: Thomson – Arts and Humanities Through the Eras, vol. 2, Ancient Greece and Rome 1200 B.C.E.-476 C.E.
4.) P. Sorrentino, La grande bellezza (2013)
Tematická stopa: Pravda za závojom estetického prázdna. Hyper-hojnosť infikujúca vákuom.
Filmový kód:
O filme
Zúfalý Babylon zbohatlíkov, politikov, zločincov, filmových hviezd, umelcov, intelektuálov, ale aj komplikovaných i nestálych vzťahov ožíva v starovekých budovách a gigantických vilách Ríma a sledujeme ho očami rozčarovaného Jepa, večne sa utápajúceho v pohári gin tonicu a vo víre nekonečných party. A nad tým všetkým stojí Rím ako krásna, no mŕtva diva.
Čítanie filmu
Uvoľni sa. Nechaj sa viesť… Mama Roma Ťa chce objať. Maj odvahu k trpezlivosti… Otázky sa vynoria samé.
Čítanie k filmu
http://art.ihned.cz/film-a-televize/c1-61121530-recenze-velka-nadhera-zobrazuje-rim-jakobabylon-
hrichu
Filozofický kód:
Aké miesto ma vonkajšia-zjavová sféra v kontexte našej existencie? Je umnosť skrývania sa oprávneným umením či útekom od seba i iných? Ako pomenovať a žiť prázdno ťarchy bytia? Čo je prázdno? Dá sa prázdno terapeutizovať namiesto úpadku do nihilistického vyprázdnenia sa? Miesto umenia v ľudskom bytí. Krása duše (Platón) je páčivejšia ako estetika zovňajška; krása je funkciu poriadku vnútra. Eros je túžbou po tom, čo nevlastnime. Túžba vlastní naše očakávania.
Odporúčaná literatúra:
Plato, Symposium, ss. 37-50; F. Sheffield, Plato’s Symposium, The Ethics of Desire, ss. 1-74;
http://www.sparknotes.com/philosophy/symposium/context.html ;
J. Baudrillard, Simulacra and Simulation, ss. 1-30; Jean Baudrillard, in:
http://www.theguardian.com/news/2007/mar/07/guardianobituaries.france ;
The world of Jean Baudrillard, in: http://www.robertexto.com/archivo9/baudrillard.htm
G. Hagman, Aesthetic Experience. Beauty, Creativity, and the Search for the Ideal, ss. 1-28.
F. Nietzsche, The Will to Power, s. 435 §822: „For a philosopher to say, „the good and the beautiful are one,“ is infamy; if he goes on to add, „also the true,“ one ought to thrash him. Truth is ugly. We possess art lest we perish of the truth“. (WM §822/16[40]; KSA 13:500; „Die Wahrheit ist häßlich: wir haben die Kunst, damit wir nicht an der Wahrheit zu Grunde gehn“)
5.) B. Tarr, Turínsky kôň (2011)
Tematická stopa: Spomaľ, aby si bol! Keď „nič“ nie je zničujúce.
Filmový kód:
O filme
Čiernobiely príbeh začína monológom pripomínajúcim historku, ktorá sa odohrala 3. januára 1899 v Turíne, keď sa filozof Nietzsche stal svedkom bičovania koňa, v dôsledku čoho postupne prepadol šialenstvu. Hlas rozprávača uzatvára: „Nevieme, čo sa stalo s koňom.“ Film ponúka predpokladaný osud koňa, ale v skôr tušených obrysoch. Strohá dejová línia sa odohráva v priebehu piatich dní na odľahlom gazdovstve počas nevľúdnej veternej smršte, kde v neúprosných podmienkach a mlčanlivosti žijú starnúci muž s dospelou dcérou. Ich priam asketický rutinný stereotyp je inscenovaný s dokonalou precíznosťou a úmyselným opakovaním každodenných úkonov. Zdanlivo realistická dejová linka ústi viacvýznamovým posunom do metafyzického podobenstva, a vlastne „metafilmového“ rébusu.
Čítanie filmu
Maj odvahu k trpezlivosti! „Je to film o ťažobe ľudskej existencie. Chceli sme skrátka vidieť, aké je ťažké a hrozné, keď musíte ísť každý deň k studni po vodu, v lete, v zime… Všetky dennodenné rutinné opakovania ukazujú, že niečo je v neporiadku s týmto (ich) svetom.“ (Béla Tarr)
Čítanie k filmu
Rozhovor s autorom: http://cinepur.cz/article.php?article=1254
Filozofický kód:
Cesta od príliš mnoho ku nadpríliš málo: Od tiaže vecí a ich starostí k prázdnu sveta jeho depresívnosti. Možno ísť ešte ďalej? Čo je za nič, ak nie prekonanie ničoty? Prehodnotenie všetkých hodnôt, katarzia očakávaní, večný návrat k vlastnej nulovosti. Sila k moci konvertujúca k moci slabostí. Keď som slabý, vtedy som sebou. Patrím teda som.
Odporúčaná literatúra:
F. Nietzsche, Tak povedal Zarathustra; M. Tanner, Nietzsche. A Very Short Introduction, 7-29, 89-92; Pozri heslá: eternal return, Nietzsche, Friedrich Wilhelm in: The Cambridge Dictionary of
Philosophy, 283, 613ff.
6.) K. Zanussi, Iluminácia (1973)
Tematická stopa: Faustovské hľadanie poznania, cez trýzeň emočného napätia v poli tiaže rozhodovania sa.
Filmový kód:
O filme
Zanussiho charakterizuje v najvýznamnejšom období jeho tvorby vecne analyzujúci prístup ku skutočnosti, poznačený skepsou a nedôverou k suverénnym súdom. Intelektuálnu obozretnosť spája s rešpektom k základným mravným hodnotám, vyúsťujúc do obhajoby človeka ako individuality. Iluminácia je filozofická esej o podstate ľudského bytia, obrazovo zložená zo série hraných, ostro strihaných sekvencií, dokumentárnych záberov z laboratórií, tovární, prírody, z diskusií študentov aj z výrokov autentických vedeckých osobností. „Iluminácia“ – zážitok náhleho porozumenia, osvietenia pravdou, láka hrdinu, ktorý neuspokojený štúdiom bez kontaktu so skutočnou vedou ide vlastnou cestou: cez fyzikálne pracoviská a biologické kabinety, neobíde astrofyziku, zavadí o astrológov, zúčastní sa na hypnotických seansách, hľadá odpovede na mučivé otázky v psychiatrických nemocniciach aj v rozhovoroch s mníchmi – chce poznať prirodzenosť a podstatu človeka, aby si správne zvolil svoje miesto. Stav milosti nenachádza, jeho niekoľkoročné hľadanie sa končí rezignáciou, vzbudzujúcou smútok, nie však zúfalstvo. K zmiereniu so životom dospieva po mnohých vlastných rozhodnutiach, uskutočnených s plnou zodpovednosťou a s pocitom povinnosti voči manželke a dieťaťu.
Čítanie filmu
Filmová esej často nepoužíva klasický štýl narácie – rozprávania, na ktorý sme zvyknutí zo žánrových filmov. Roztrieštenú realitu sa snaží voľne skladať z jednotlivých fragmentov do mozaiky. Nerozpráva o živote cez lineárny príbeh (ten je skôr iba kostrou), ale cez nachádzanie súvislostí v spájaní týchto fragmentov. Taktiež aj od nás žiada uvoľnenosť, otvorenosť a fantáziu, aby sme sa pri skladaní mozaiky stali autormi nášho filmu – ktorý za pomoci našich spomienok, poznania a skúseností – vzniká v našej hlave.
Čítanie k filmu
Krátka biografia režiséra: http://www.csfd.cz/tvurce/3436-krzysztof-zanussi/
Filozofický kód:
Čo sýti chcenie viac ako túžba? Čo je vitalitou túžby ak nie prázdno toho, čo žiada? Ktoré prázdno túžby na prednosť pred ktorým? Súd tužie je súdom na hrane dobra a zla? A čo je za hranicou dobra zla? Planá falošná túžba? Či legitímne pozvanie k očistnému prevereniu všetkých túžob vrátane kritérií ich zhodnocovania?
Odporúčaná literatúra:
G. Southwell, A Beginner’s Guide to Nietzsche’s Beyond Good and Evil, ss. 14-62; F. Nietzsche,
Beyond Good and Evil (Cambridge Texts); J.W. Goethe, Faust I.-II.
7.) M. Kundera, Ph. Kaufman, Nesnesitelná lehkost bytí (1988)
Tematická stopa: Terapeutizácia slobody a jej zdaniteľnosť.
Filmový kód:
O filme
Neznesiteľná ľahkosť bytia „je milostný príbeh, začínajúci počas Pražskej jari -“ omračujúcou liberalizáciou komunizmu „, ktorá bola rozdrvená ruskou inváziou v auguste 1968. Tomáš, sľubný mladý neurochirurg, je slobodný mládenec a chronický sukničkár, ktorý v milostných záležitostiach vyznáva takú filozofiu, že z jeho života musí byť vylúčená všetka láska. So svojimi dlhodobými milenkami sa stretáva len občas a nikdy nestrávi celú noc so ženou. Proti všetkým svojim milostným zásadám sa Tomáš ožení s Terezou, ale pokračuje v predchádzajúcom milostnom vzťahu sa Sabinou, neovplyvnený záväzkom lásky .. .
Čítanie k filmu
Krátka biografia Milana Kunderu:
http://en.wikipedia.org/wiki/Milan_Kundera
Filozofický kód:
Bez faktu slobody niet ani úkonu hľadania a pýtania sa naň. Nepriateľom slobody je buď vonkajší svet (politická totalita), alebo vnútorné zneslobodnenie (traumy pamäti), ale rovnako aj nepreverovaná sloboda (predsudky). Cena slobody je dlhom úsilia jej hľadania; úkonu nechať sa slobodne ňou hľadať.
Odporúčaná literatúra:
M., Kundera, The Unbearable Lightness of Being, Part Six: The Grand March (sleduj pojem:kitsch /gýč/); T. Pink, Free Will: A Very Short Introduction; R. Kane, The Oxford Handbook of
Free Will.
8.) A. a L. Wachowski, The Matrix (1999)
Tematická stopa: Hranica ľudskosti napriek mocenským túžbam.
Filmový kód:
O filme
Myslíš si, že to, čo teraz dýchaš je vzduch?
Čítanie filmu
Je veľmi pravdepodobné, že ste film videli. Prosím, aj tak si ho pozrite. Sami uvidíte prečo… Ak ho vidíš prvýkrát a nerozumieš, choď sa prejsť a pozri si ho znova…
Čítanie k filmu
http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail/4641-recenze-filmu-matrix-vy-jste-tim-morem/
Filozofický kód:
Čo je realitou a čo virtualitou? Kde som a kým som, keď snívam, túžim, staviam si imaginárne zámky? Hranice fantázie sú zavádzaním či pôdou novotvorby? Kde je miesto človeka v svete digitálnej identity? Ohrození či chránení Snowdenovou aférou; právo na zabudnutie proti právu na informované bytie (Google)? Real humans: Seba-strata človeka či nástup magického sveta neodolateľnosti techniky (Hubots – emočné hranice)? Láska ako garant voči zrobotizovaniu sa?
Odporúčaná literatúra:
J. Baudrillard, Selected Writings 2002, 166-182 (hyperreality); J. Baudrillard, Simulacra and Simulation, (Three orders of simulacra s. 81ff); Baudrillard, Jean, in: Encyclopedia of Modern French Thought (hyperreality); hyperreality schematicky:
https://pegasus.cc.ucf.edu/~janzb/courses/phi4804/baudrillard1.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Simulacra_and_Simulation
K Real humans, pozri: http://en.wikipedia.org/wiki/Real_Humans
9.) W. Wenders, Paris, Texas (1984)
Tematická stopa: Cez púšť k sebe samému; demaskovanie sebaklamov; očistenie pamäti.
Filmový kód:
O filme
Slávny film je pohľadom európskeho režiséra na americkú spoločnosť a rozpad jej rodiny. Púšťou blúdi muž vyčerpaný vášňami tak silnými a nevysloviteľnými, že stratil pamäť i reč. Travis je muž, ktorý hľadá sám seba. Jeho pátranie po synovi a manželke, s ktorými má v úmysle usadiť sa v texaskom mestečku Paríž, bude dlhé a zmierenie bolestné. Travis si musí znovu vybudovať svoj osud.
Čítanie k filmu
Krátka biografia režiséra: http://www.csfd.cz/tvurce/3454-wim-wenders/
Filozofický kód:
Masky, katarzia, amnézia a identita seba v kóde straty-seba. Čo je silou konverzie v kulminačnom momente premeny? Kde a čo je kritickou masou zvratu? Bezvýchodiskovosť? Utrpenie? Nádej či beznádej? Echo nostalgie? Transcendentno? Láska? Aká: Keď milovať znemená nechať sa milovať? Môže byť niečo ťažšie ako seba-zahrnutie v bode bezmocnej slabosti do kalkulu, nad ktorým niet moci? Ten druhý je depozitom mňa, lebo mojou pamäťou. Som, lebo nie som zabudnutý.
Odporúčaná literatúra:
Maria Villela-Petit, Narrative identity and ipseity by Paul Ricoeur, from Ricoeur’s ‚Time and Narrative‘ to ‚Oneself as an Other‘, in: http://www.onlineoriginals.com/showitem.asp?itemID=287&articleID=11;
Oneself As Another u P. Ricoeur, in: http://www.iep.utm.edu/ricoeur/
Memory, in: http://plato.stanford.edu/entries/memory/#VarRem
10.) L. Walker, K. Harley, Waste Land (2010)
Tematická stopa: Chudobný – Učiteľ stratených ľudskostí.
Filmový kód:
O filme
Z najväčšej skládky odpadov na svete prichádza neuveriteľne pravdivý príbeh známeho newyorského umelca a skupiny Catadores (mrchožúti). Režiséri mali úzky prístup k celému procesu tvorby a na konci ponúkajú strhujúci dôkaz transformačnej sily umenia a alchýmie ľudského ducha.
Čítanie k filmu
http://www.topzine.cz/recenze-dokumentu-umeni-odpadu-odpadky-ktere-boduji-v-sundance-i-naoscarech
Filozofický kód:
Na prahu biedy, je miesto pre ľudskosť či len pre zúfalstvo? Konvertibilita vôli k moci na vôľu k vďačnosti? Katedra chudobných pre svet bohatých na prázdnotu: Zrkadlenie nadbytku a núdze – princíp antického mýtického Erosu.
Odporúčaná literatúra:
M. Buber, I and Thou, schematicky in: http://www.sparknotes.com/philosophy/iandthou/
Text knihy: M. Buber, I and Thou; Eros in: P. Grimal, A Concise Dictionary of Classical
Mythology.
11.) Ph. Gröning, Veľké ticho (Die Große Stille)(2005)
Tematická stopa: Neha mlčania, ktorá sa prekričí k zabarikádovanej pravde o mne.
Filmový kód:
O filme
Kartuziánsky rád je považovaný za jedno z najprísnejších bratstiev v rámci rímsko-katolíckej cirkvi. Časť jeho príslušníkov, žijúcich v odľahlom kláštore vo francúzskych Alpách, Grande Chartreuse, je ukrytých pred zrakmi verejnosti, aby celý deň dodržiavali stáročné pravidlá a rituály rádu. Návštevníci a turisti majú zákaz vstupu do areálu budovy a do tejto snímky neexistovali ani žiadne obrazové záznamy, zachytávajúce samotných mníchov. Režisér Philip Groening dostal povolenie na nakrútenie filmu o tom, čo sa deje za múrmi kláštora, po dlhých 19 rokoch od stretnutia s hlavou rádu. Podmienky nakrúcania boli rovnako prísne, ako život obyvateľov Grande Chartreuse – nesmel nijako narušovať život v kláštore, nesmel používať žiadne umelé osvetlenie,
nesmel mať žiadnych ďalších členov štábu a vo výslednom filme nemohla byť použitá žiadna hudba ani sprievodný komentár. Napriek tomu, resp. práve vďaka tomu vznikol film, ktorý má všetky atribúty, chýbajúce väčšine súčasnej kinematografickej produkcie a modernému životu: pokoj, ticho, striedmosť. Vznikol 160 minútový záznam meditatívnej cesty do absolútneho ticha.
Čítanie filmu
„Jeden rok a deň“ života komunity kláštora je jeho jediným, ale zmysluplným a pre pozorného diváka bohatým, obsahom.
Ako pozerať
Trp…
Trpezlivo…
Trpezlivosť…
Svätá Trpezlivosť…
Čítanie k filmu
Tu ušetrený čas využi a naozaj si pozri tento výnimočný film. A pozri si ho až do konca…
Ak to vydržíš, už nikdy nebudeš taký/á ako pretým než si ho videl/a.
Filozofický kód:
Ticho bez prítomnosti je terorom, načúvanie významu je mlčaním tajomstva. Hyperaktivita homo economicus a úzko horizontálnosť homo consumens sú auto-limitáciou umenia vychutnať si radosť ľudského žitia. Kto a ako prinavrátiť zabudnutú antickú starať o dušu (Foucault)? Mať či byť, alebo smerovať sa vôbec bez tiaže tejto samotnej otázky? Je odmlčanie/umlčanie mlčania hrozbou voči mysleniu i konaniu a tým aj nádejaniu sa? Dielo mlčania ako umenie načúvania. Ars vivendi civilizačného pokroku.
Odporúčaná literatúra:
M., Foucault a starosť o dušu in: M. Foucault, The Hermeneutics of the Subject, ss. 1-25; Han, B.,
The Analytic of Finitude and the History of Subjectivity, in: G. Gutting, The Cambridge
Companion to Foucault, ss. 176ff.
Michel Foucault: Ethics, in: http://www.iep.utm.edu/fouc-eth/#H4
E., Fromm, To Have or to Be?, ss. 1-56.
Óda na radosť: Juan de la Cruz, La noche oscura (v ang. preklade: Juan de la Cruz, Dar k Night of the Soul)
12.) A. Tarkovsky, Nostalghia (1983)
Tematická stopa: Veriť je jednoduché, stačí len byť slabý, aby som veril moje neviere.
Filmový kód:
O filme
Několik let se vyvíjející téma pobytu ruského intelektuála (ve filmové verzi spisovatele) v cizině, kde pociťuje odcizení a vykořenění, se ve finální podobě stalo nejen meditací nad možnostmi duchovního soužití příslušníků odlišných kultur, ale také úvahou o možné zkáze světa, který ztratil duchovní rozměr. Hlavní hrdina Andrej Gorčakov projde osobitým poznáním, spojeným s introspekcí vlastní minulosti až k závěrečné katarzi a očištění. Autor věnoval film své matce.
Čítanie k filmu
Posledný rozhovor s Režisérom
http://www.nostalghia.cz/webs/andrej/zrcadlo/zrc1/at_figaro.php
Filozofický kód:
Odysea je paradigmou nostalgie. Nostalgia je volaním o znovu-prebudení túžob. Človek je bytím túžob. Postačuje veriť túžbam? Kde a aké sú hranice ich legitímnosti? Trauma? Záujem iného? Transcendentno? Konečnosť času? Infikovanie sa fiktívnosťou imaginácie či rojčenia? Cesta očisty a reformovania emócii? Záväzok hlbšieho poznanie emočnej inteligencie?
Odporúčaná literatúra:
S. Kierkegaard, Bázeň a chvenie (v ang. preklade: Fear and Trembling), kde dráma rozhodovania je analyzovaná cez estetický, etický a náboženský prístup.

Schematicky in:
http://www.sparknotes.com/philosophy/feartrembling/ ; Text: S. Kierkegaard, Fear and Trembling.
M. Nussbaum, The Therapy of Desire, in: Interview with Martha Nussbaum), plus text: M., Nussbaum, The Therapy of Desire, ss. 102-139; M. Nussbaum: Upheavals of Thought: The Intelligence of Emotions, ss. 486-499, 85ff, 174ff, 297ff, 528-530; F. Jenkins, Therapies of Desire and Aesthetics of Existence.
Homer, Stanley Lombardo (transl.), Odyssey, ss. 7-13; A. Heubeck, Commentary on Homer’s Odyssey; J. Griffin, A Student Guide for Homer The Odyssey. Text: Homer (trans. Johnston), The Odyssey.
M. Proust, Pri hľadaní strateného času (angl. text: In Search of Lost Time, Vol. 1).

13.) Záverečné stretnutie
Tematická stopa: Kam sme došli?
Eseje.